Dejiny mentálnej anorexie

Dejiny mentálnej anorexie popisujú prvé zmienky, postupné odhaľovanie príčin, prejavov i históriu liečby tejto choroby, vrátane osobností, ktoré sa na tom podieľali. História jej výskumu zároveň ukazuje postupný vývoj lekárskej vedy a umožňuje študovať jej rôzne aspekty: telesné aj duševné symptómy, kultúrne a etnické príčiny, závislosť od veku, vzťah verejnosti k postihnutým a podobne.[1]

Množstvo významných osobností minulosti pravdepodobne touto duševnou poruchou trpelo, hoci ich doba ju ešte medicínsky nekategorizovala. Zdá sa, že prvé zmienky o jej symptómoch možno nájsť už v období helenizmu.[2][3] Autorom pravdepodobne prvého medicínskeho popisu anorexie bol britský lekár Richard Morton v roku 1689. Avšak definitívne uznaná ako choroba bola až v 19. storočí, keď uverejnili svoje práce britský lekár Sir William Gull a francúzsky lekár Ernest-Charles Lasegue.

Do povedomia širokej verejnosti sa dostala vďaka práci nemecko-americkej psychologičky Hilde Bruchovej z roku 1978, nazvanej "The Golden Cage: the enigma of anorexia nervosa", no najmä po smrti slávnej speváčky Karen Carpenter v roku 1983.